Katechézy k žalmom a chválospevom

^ Zoznam katechéz

Žalm 67

Zvelebujte Pána, všetky národy

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 9. októbra 2002

1.

Práve zaznel hlas dávneho žalmistu, ktorý vzniesol k Pánovi radostný spev vďaky. Je to text krátky a podstatný, ktorý sa šíri do nesmierneho horizontu, až zahrnie myšlienkovo všetky národy zeme.

Toto všeobecné otvorenie pravdepodobne odráža prorockého ducha obdobia po babylonskom vyhnanstve, keď sa očakávalo, že aj cudzincov Boh privedie na svätý vrch, aby ich naplnil radosťou. Ich obete a celopaly by boli vítané, lebo Pánov chrám by sa stal „domom modlitby pre všetky národy“ (Iz 56, 7).

Aj v našom žalme, v žalme 67, sa univerzálny zbor národov pozýva, aby sa pripojil k chvále, ktorú Izrael vznáša v chráme na Sione; dvakrát sa totiž opakuje antifóna: „Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy (v. 4. 6.).

2.

Aj tí, čo nepatria do spoločenstva, ktoré si Boh vybral, dostávajú od neho pozvanie: sú totiž povolaní, aby poznali „cestu“ zjavenú Izraelovi. Tou „cestou“ je Boží plán spásy, kráľovstvo svetla a pokoja, do ktorého sú zahrnutí aj pohania, vyzvaní počúvať hlas Jahveho (porov. v. 3). Výsledkom tohto poslušného počúvania je bázeň pred Pánom vo „všetkých končinách zeme“ (v. 8), čo je výraz, ktorý vyvoláva nie tak strach ako skôr rešpekt a úctu k transcendentnému a slávnemu Božiemu tajomstvu.

V úvode i_v záverečnej časti je vyjadrená naliehavá túžba po Božom požehnaní: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami... Nech nás požehná Boh, náš Boh; nech nás Boh požehná“ (v. 2. 7-8).

Je ľahko cítiť v týchto slovách ozvenu slávneho kňazského požehnania, ktoré udelil v Božom mene Mojžiš Áronovi a tým, ktorí pochádzali z kňazského rodu: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje! Nech rozžiari svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj!“ (Nm 6, 24-26).

A tak podľa žalmistu toto požehnanie vyliate na Izrael bude ako semeno milosti a spásy, ktoré bude vložené do zeme celého sveta a dejín pripravené vzklíčiť a stať sa košatým stromom.

3.

Myšlienka zalieta aj k prísľubu, ktorý Pán dal Abrahámovi v deň jeho vyvolenia: „Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním... V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12, 2-3).

4.

V biblickej tradícii jedným z účinkov, ktoré možno zakúsiť v Božom požehnaní, je dar života, hojnosti a plodnosti.

V našom žalme sa zdôrazňuje výslovne táto konkrétna skutočnosť, vzácna pre život: „Zem vydala svoj plod“ (v. 7). Toto konštatovanie podnietilo bádateľov spojiť žalm s obradom vďakyvzdania za hojnú úrodu, ktorá je znamením Božej priazne a svedectvom pre iné národy, že Pán je Izraelu vždy nablízko.

Ten istý výrok pritiahol pozornosť cirkevných Otcov, ktorí z roľníckeho horizontu prešli do roviny symbolu. Tak Origines aplikoval verš na Pannu Máriu a na Eucharistiu, teda na Krista, ktorý vzišiel z kvetu Panny a stal sa plodom, aby tak mohol byť pokrmom. Z tohto pohľadu „zem je svätá Mária, ktorá vzchádza z našej zeme, z nášho semena, z tejto hliny, z tohto blata, z Adama“. Táto zem vydala svoj plod: to, čo stratila v raji, našla v Synovi. „Zem vydala svoj plod: najprv splodila kvet..., potom z tohto kvetu sa stal plod, aby sme mohli jesť, aby sme jedli jeho telo. Chcete vedieť, čím je tento plod? Je to panic z Panny, Pán zo služobnice, Boh z človeka, Syn z Matky, plod zo zeme“ (74 Omelie sul libro del Sami; Milano 1993, p. 141).

5.

Zakončíme slovami svätého Augustína z jeho komentára k tomuto žalmu. On stotožňuje plod, ktorý vzišiel zo zeme, s novosťou, ktorá sa rodí v ľuďoch vďaka príchodu Krista; je to novosť obrátenia a plod chvály Bohu.

Lebo „zem je plná tŕnia“, vysvetľuje. Ale „priblížila sa ruka toho, ktorý ho vytrhá z koreňov, priblížil sa hlas jeho velebnosti a jeho milosrdenstva; a zem začala vzdávať chválu. Teraz zem vydáva svoj plod“. Iste, nevydala by svoj plod, „ak by nebola najprv zavlažená“ dažďom, „ak by nebolo prišlo najprv zhora Božie milosrdenstvo“. Ale teraz máme pred sebou v Cirkvi zrelý plod vďaka kázaniu apoštolov: „Keď potom poslal dážď zo svojich oblakov, čiže cez apoštolov, ktorí hlásali pravdu ešte hojnejšie, zem vydala svoj plod; a táto žatva teraz naplnila celý svet“ (Esposizioni sui Salmi, II, Roma 1970, p. 551).

Z L’Osservatore Romano, č. 41
(týždenné vydanie v taliančine) z 11. októbra 2002


Preklad © Časopis Liturgia (SSV), Mons. Vincent Malý
HTML © Juraj Vidéky