Katechézy k žalmom a chválospevom

^ Zoznam katechéz

Žalm 97

Boh obnovuje zázraky svojej lásky

Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich v aule Pavla VI. 3. apríla 2002

1.

Svetlo, radosť a pokoj, ktoré vo Veľkonočnom období zaplavujú komunitu Kristových učeníkov a šíria sa v celom stvorenstve, prenikajú toto naše stretnutie, ktoré je v silnej klíme Veľkonočnej oktávy. Je to Kristovo víťazstvo nad zlom a nad smrťou, čo oslavujeme v týchto dňoch. Jeho smrťou a zmŕtvychvstaním bolo definitívne ustanovené kráľovstvo spravodlivosti a lásky, ako to chcel Boh.

Práve na túto tému Božieho kráľovstva sa odvoláva dnešná katechéza venovaná rozjímaniu nad deväťdesiatym siedmym žalmom. Žalm sa začína slávnostným vyhlásením: „Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa, všetky ostrovy“ a vyzdvihuje sa ako slávenie božského Kráľa, Pána vesmíru a dejín. Mohli by sme teda povedať, že sme pri „veľkonočnom“ žalme.

Vieme, aký veľký význam malo v Ježišovom kázaní ohlasovanie Božieho kráľovstva. Nie je to len uznanie závislosti stvorenej bytosti na Stvoriteľovi; je to presvedčenie, že do vnútra dejín je vložený návrh, zámer, osnova harmónie a dobier, ktoré chcel Boh. Všetko to, čo je plne uskutočnené v Pasche Ježišovej smrti a jeho zmŕtvychvstania.

2.

Prebehnime teraz text žalmu, ktorý nám liturgia predkladá v slávení ranných chvál. Hneď po zvolaní k Pánovi, kráľovi, čo sa ozýva ako hlahol poľnice, otvára sa pred prosebníkom veľkolepá božská epifánia. Keď berieme do úvahy zvyk citácií alebo alúzií a iné pasáže žalmov alebo prorokov, predovšetkým Izaiáša, žalmista načrtá vstup Veľkého Kráľa na scénu sveta, kráľa, ktorý sa zjavuje obklopený radom hodnostárov alebo kozmickými služobníkmi: oblakmi, mrákavami, ohňom, bleskami.

Okolo nich druhý rad služobníkov zosobňuje svoju dejinnú činnosť: spravodlivosť, právo, slávu. Ich vstup na scénu otrasie všetkým stvorením. Zem jasá na všetkých miestach, zahŕňa ostrovy, pokladané za veľmi vzdialený priestor (porov. Ž 97, 1). Celý svet je ožiarený zábleskmi svetla a zachvieva sa od zemetrasenia (porov. v. 4). Vrchy, v ktorých sa vteľujú skutočnosti veľmi dávne a pevné podľa biblickej kozmológie, sa roztápajú akoby boli vosk (porov. v. 5), ako to už spieval prorok Micheáš: „Hľa, Pán vychádza zo svojho miesta. I_roztekajú sa pod ním vrchy a údolia sa roztvárajú ako vosk pred ohňom“ (Mich 1, 3-4). Nebesia sú preniknuté anjelskými hymnami, ktoré vyzdvihujú spravodlivosť, čo je dielo spásy uskutočnené Pánom pre spravodlivých. Celé ľudstvo kontempluje odhalenie Božej slávy, čiže tajomnú božskú skutočnosť (porov. Ž 97, 6), kým „nepriatelia“, čiže ničomníci a nespravodlivci ustupujú pred neprekonateľnou silou Pánovho súdu (porov. v. 3).

3.

Po teofánii Pána vesmíru žalm opisuje reakcie na Veľkého Kráľa a na jeho vstup do dejín. Z jednej strany modloslužobníci a modly padajú na zem, zahanbení a porazení; z druhej strany veriaci zhromaždení na Sione, zídení na liturgické slávenie na počesť Pána, radostne spievajú hymnus chvály.

Scéna „uctievačov (adorátorov) sôch“ (porov. v. 7-9) je podstatná: modly budú zrazené pred jediným Bohom a ich prívržencov pokryje hanba. Spravodliví budú stáť a jasať pri Božom súde, ktorý odstráni lož a falošnú nábožnosť, pramene morálnej biedy a otroctva. Títo zaspievajú vyznanie žiarivej viery. „Ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, nesmierne prevyšuješ všetky božstvá“ (v. 9).

4.

K obrazu, ktorý opisuje víťazstvo nad modlami a nad ich uctievačmi (adorátormi), stojí opačný, ktorý by sme mohli nazvať jasný deň veriacich (porov. v. 10-11). Hovorí sa totiž o svetle, ktoré vychádza spravodlivému (porov. v. 11): je to akoby vychádzala zornica radosti, sviatku, nádeje, aj preto – ako je známe -je svetlo symbolom Boha (porov. 1 Jn 1, 5).

Prorok Malachiáš vyhlasoval: „Vám, čo sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti a jeho lúče prinesú zdravie“ (Mal 3, 20). K tomu sa jasne pridružuje šťastie: „Radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Radujte sa spravodliví v Pánovi a oslavujte jeho sväté meno“ (Ž 97, 11-12).

Božie kráľovstvo je žriedlom pokoja a veselosti a zotiera vládu temnôt. V Ježišových časoch judejská komunita spievala: „Bezbožnosť ustupuje pred spravodlivosťou, ako tmy ustupujú pred svetlom; bezbožnosť sa navždy stratí a svetlo ako slnko sa ukáže ako počiatok poriadku na svete“ (Libro dei misteri di Qumrán: 1 Q 27, 1, 5-7).

5.

Prv než zanecháme žalm 97, je dôležité nájsť v ňom okrem tváre Pána, Kráľa, aj tvár veriaceho. Je opísaná siedmimi črtami, znakom dokonalosti a plnosti. Tí, čo očakávajú príchod veľkého božského Kráľa, nenávidia zlo, milujú Pána, sú chasidim, čiže veriaci (porov. v. 10), kráčajú po ceste spravodlivosti, majú srdcia úprimné (porov. v. 11), radujú sa z Božích diel a vzdávajú vďaky Pánovmu menu (porov. v. 12). Prosme Pána, aby tieto duchovné črty žiarili aj v našich tvárach.

Z L’Osservatore Romano, č. 14
(týždenné vydanie v taliančine) z 5. apríla 2002


Preklad © Časopis Liturgia (SSV), Mons. Vincent Malý
HTML © Juraj Vidéky