Vyriešené a realizované podnety či návrhy sa nachádzajú tu (na konci stránky).

Dajú sa nejako zapamätať nastavenia z úvodnej stránky?

V apríli a máji 2011 pribudli na hlavnú stránku (obsahujúcu tlačidlá pre jednotlivé modlitby dňa a navigáciu pre rok, mesiac a deň dozadu a dopredu, a taktiež ďalšie zobrazenia, ako je zoznam prikázaných sviatkov a slávností Pána v zvolenom roku, tabuľka dátumov pohyblivých slávení pre zadané obdobie rokov a podobne) ďalšie možnosti, ktoré ovplyvňujú ako výzor, tak aj obsah vygenerovaných modlitieb či stránok ako takých. Avšak vždy po otvorení úvodnej stránky sú tieto nastavenia prednastavené napevno; stránky si nepamätajú preferencie jednotlivých používateľov.

To je síce pravda, ale môže vám pomôcť nasledujúci „trik“. Postupujte takto:

1. Otvorte si úvodnú stránku v samostatnom okne/záložke prehliadača tak, aby ste videli v riadku s internetovou adresou (URL, „address bar“) odkaz zakončený takto: /cgi-bin/l.cgi?qt=pdnes (otvoriť v novom okne/záložke prehliadača).
2. Ponastavujte jednotlivé nastavenia (v časti Nastavenia).
3. Stlačte tlačidlo Uložiť.
4. Stlačte tlačidlo dnes (nachádza sa navrchu stránky, bezprostredne pod hlavným nadpisom, ktorý zodpovedá aktuálnemu dátumu).
5. Všimnite si, že odkaz v riadku s internetovou adresou (URL, „address bar“) sa zmenil; je dlhší. Vyzerá napríklad takto: https://breviar.sk/cgi-bin/l.cgi?qt=pdnes&f=Cambria&ff=24&mm=100 (niekedy môže byť ešte dlhší). To, čo obsahuje, sú všetky vami zvolené nastavenia presne tak, ako ste ich zadali. Tento odkaz si uložte medzi „obľúbené adresy“. Používajte ho namiesto štandardného odkazu „Verzia stránok pre mobilné zariadenia (bez rámcov) (napr. pre mobilné telefóny, PDA a pod.)“ z hlavnej stránky internetovej Liturgie hodín.
6. Tento odkaz obsahuje aj parametre, ktoré sú zatiaľ skryté, „f“ pre font family (na PC potrebujete mať font nainštalovaný), „ff“ pre veľkosť písma (v pixeloch, px, napr. 24, zadávajte iba celé číslo) a napokon „mm“ pre margins (okraje) z oboch strán obrazovky (pre displeje), aby text nebol nalepený na ľavom okraji monitora/displeja.

Príklady:

• https://breviar.sk/cgi-bin/l.cgi?qt=pdnes&f=Cambria&ff=24&mm=100
• https://breviar.sk/cgi-bin/l.cgi?qt=pdnes&f=Bookerly&ff=24&mm=200

Sú podporované mobilné zariadenia?

Webové stránky www.breviar.sk je možné online (pri pripojení na internet) prehliadať akýmkoľvek webovým prehliadačom.

Ak chcete na mobilnom zariadení používať breviár off-line (bez potreby pripojenia na internet), projekt podporuje mobilné zariadenia s operačným systémom android (aplikáciu je možné stiahnuť priamo z Google Play, odkaz sa nachádza v Download sekcii), ostatné mobilné zariadenia projekt priamo nepodporuje.

Okrem toho mnohé umožňujú prehliadať aj lokálne HTML stránky (uložené v mobilnom zariadení). Ak neumožňujú prehliadať HTML stránky, možno vám pomôže eBook formát (tu); ide vlastne o export do jednoduchého textu pre mobilné telefóny s podporou Java.

O technológiách pre mobilné zariadenia toho veľa neviem, preto ani neviem odpovedať na mnoho otázok (hoci sa ma často pýtate, aký export si máte stiahnuť pre konkrétny mobilný telefón, smartfón, čítačku či iné zariadenie). Ospravedlňujem sa, že vám často neviem poradiť. Exporty do rôznych formátov (sekcia Download | Predgenerované modlitby) zabezpečujú externí spolupracovníci, za čo im ďakujem.

Odlišnosti oproti tlačenej Liturgii hodín?

Viacerí ste si všimli, že na stránkach www.breviar.sk sa text v niektorých výnimočných prípadoch líši od textu v tlačených vydaniach Liturgie hodín. Dôvody sú viaceré.

1. Viaceré vydania LH: Slovenské vydanie LH nie je jediné. Prvýkrát vyšla LH tlačou (kompletne 4 zväzky) v Ríme v osemdesiatych rokoch. Druhýkrát vyšla LH tlačou v deväťdesiatych rokoch, pričom na niekoľkých miestach bol text opravený, hoci šlo len o dotlač. To isté platí aj o vydaní kompletnej 4-zväzkovej LH z roku 2012 (druhá dotlač, obsahuje tiež niekoľko desiatok opráv). Nakoľko vydanie liturgickej knihy podlieha prísnym normám, vždy šlo len o gramatické opravy (čiarky, preklepy) alebo opravu formálnych chýb (napr. chybné číslo strany v odkaze). Tieto opravy do textov na breviar.sk sa snažím vnášať.
2. Viaceré verzie liturgického prekladu Biblie: V textoch LH sa hojne používajú texty Svätého písma, ktoré sú v slovenských prekladoch liturgických kníh prekladmi z latinskej pôvodiny (Neovulgáta). Texty liturgického prekladu Biblie prechádzajú zmenami (samozrejme, tiež len kozmetickými). Stačí porovnať text Nového zákona v prvom vydaní (CN Trnava 1986) a v súčasných vydaniach Biblie od SSV (napr. vrecková Biblia, SSV Trnava 2012), resp. (čo je pre liturgickej knihy záväzné) v lekcionároch. Došlo ku gramatickým opravám (interpunkcia: písanie čiarok pri spojkách aj-aj, ani-ani, alebo-alebo a podobne, opravy interpunkcie na niektorých miestach a podobne), výnimočne k zmenám v preklade niektorých výrazov (najlepším príkladom je text chválospevu zo Zjv 19, kde došlo k zmene vo verši 7 z „Radujme sa a jasajme“ na „Radujme sa a plesajme“, alebo na mnohých miestach oprava nespisovného zámena „tohoto“ na správny tvar „tohto“). Keďže liturgické knihy, napr. lekcionáre, prešli revíziou, ale LH zatiaľ nie, používam texty liturgického prekladu Písma v najnovšej (príslušnou kongregáciou) schválenej podobe, teda podľa lekcionárov (pre NZ a Žalmy ide o totožný text s textom vo vydaniach Biblie SSV, ako som uviedol vyššie). Tieto isté princípy sa snažím po konzultáciách s jazykovedcami aplikovať aj na ostatné texty LH (prípadne s výnimkou poetických textov, teda hymnov).
3. Technické dôvody: Slovenské vydanie LH napriek úžasnému a obdivuhodnému úsiliu prekladateľov na zopár miestach vykazuje drobné chyby, odchýlky od latinského typického vydania LH. Pri tvorbe programu na generovanie textov modlitieb som sa pridŕžal usporiadania latinského typického vydania. V podstate ide o antifóny k chválospevom vešpier pre žaltár: V latinskom typickom vydaní sú pre žaltár rovnaké antifóny pre 1. a 3. týždeň resp. 2. a 4. týždeň, preto pre chválospevy vo vešperách 1. a 3. týždňa resp. 2. a 4. týždňa používam jedinú antifónu, ktorú podľa potreby použijem v 1. resp. 3. (analogicky v 2. resp. 4.) týždni žaltára. V slovenskom preklade LH sa tá istá latinská formulácia (text antifóny) vo zväzkoch III a IV prekladá pre niektoré dni týždňa dvoma rôznymi formuláciami (!). Systém mi momentálne technicky neumožňuje mať 2 rôzne verzie tejto antifóny, nakoľko som predpokladal, že ak je v latinčine dvakrát ten istý text, bude aj v slovenčine. Zvolil som pre internetové vydanie tú verziu, ktorá verne zodpovedá latinskému typickému vydaniu. Presnejšie povedané: V projekte breviar.sk nejde o presný prevod tlačenej LH do online podoby. Ide o logické usporiadanie textov podľa liturgických období do predlohy, ktorá slúži akoby databáza, a z nej sa na základe liturgických pravidiel (ordinárium) generujú texty modlitieb. Keďže v latinskej pôvodine je (technicky) jedna antifóna, ktorá má v slovenskom vydaní dve rôzne verzie prekladu, technicky som nútený zvoliť jednu možnosť.
4. Iné: Vo výnimočných prípadoch som text LH upravil. Príkladom je snaha rešpektovať inštrukciu o používaní Božieho mena (nemalo by sa vyslovovať v podobe tetragramu, v slovenčine „Jahve“, ale príslušným ekvivalentom, v slovenčine Pán písané kapitálkami), hoci liturgické knihy ešte tento tvar uvádzajú (LH uvádza tvar „Jahve“ na 3 miestach). Najbližšia revízia liturgických kníh bude zrejme musieť toto zmeniť, a tak len vopred anticipujem toto rozhodnutie a používam tvar Pán. Podobným príkladom je nejednotné prekladanie názvov niektorých spisov Otcov v druhých čítaniach modlitby posvätného čítania či zjednotenie písania mien (napr. „Ján Fišer“ vs. „Ján Fisher“). Opravujem tiež zjavné faktické chyby, ako sú preklepy v odkazoch na biblické, hagiografické alebo iné čítania a podobne.

Niektoré z uvedených zmien voči tlačeným vydaniam LH by do budúcnosti mohli byť uvedené aj alternatívne, resp. s možnosťou vybrať presne do písmena text podľa tlačeného vydania, alebo s opravami. Zatiaľ to z technických a najmä časových dôvodov nie je možné.

Chyby v textoch?

Všetko, čo je k dispozícii na stiahnutie (predgenerované texty, balíčky, aplikácia pre android), nie je online verzia. Predgenerované modlitby sú raz vygenerované a zvyčajne ich nemením, nepregeneruvávam; nová verzia android aplikácie sa tiež uvoľňuje k dispozícii v časových odstupoch (podľa potreby a závažnosti opravy: niekedy raz mesačne, niekedy raz týždenne a inokedy aj zriedkavejšie). Teda vždy ide o statické HTML stránky, prípadne prekonvertované alebo spracovávané aplikáciou (pre android). Chyby opravujem priamo v textoch, ktoré sú zdrojom pre online aplikáciu, resp. v samotnej aplikácii. Pre predgenerovanie balíčkov (offline texty pre rozličné formáty) spustím raz ročne aplikáciu z príkazového riadka na svojom počítači pre všetky dni a slávenia a modlitby nastávajúceho roka (tzv. batch mód, dávkový režim) a tak pripravím balíček offline prefgenerovaných modlitieb na nastávajúci rok. Ale potom akákoľvek oprava v priebehu toho roka sa už nerobí spätne, nezahŕňa do tých predgenerovaných textov (len sa zahrnie do novej verzie android aplikácie). To by som prakticky denne musel upravovať už vygenerované texty... Preto tieto texty môžu obsahovať chyby, ktoré sa v online verzii už nevyskytujú. Ďakujem za pochopenie.

Ak nájdete chyby, prosím, skontrolujte preto, či sa nachádzajú aj v online verzii. Ak nájdete chyby priamo v online verzii na breviar.sk, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem.

Texty na predčítavanie?

Pôvodná otázka:
Bolo by možné v nastavení možností generácie textu pridať možnosť zobraziť „na predčítavanie“ t. j. len text, ktorý sa vyslovuje? Čiže bez nápisov "HYMNUS", "V." "R.", "Ant. 1", biblických odkazov a myšlienok (citácií) v psalmódii... Teda len čierny text, bez všetkých červených rubrík? Je to kvôli najnovším možnostiam moderných smartfónov, ktoré umožňujú takmer dokonale synteticky generovať reč a v slovenčíne predčítavať text. Bez rušivých elementov by sa tak mohol modliť liturgiu hodín aj ten, kto nemôže aktuálne čítať text no môže ho počúvať...
Odpoveď:
Technicky by to možné bolo, hoci by bolo potrebné čiastočne zapracovať na spracovaní šablóny (text modlitby sa generuje tak, že do šablóny pre jednotlivú modlitbu, napr. ranné chvály, ktorá sa viac-menej celá preberá, sa vkladajú menlivé texty jednotlivých žalmov a pod.). Žiaľ, z časového hľadiska (aj s prihliadnutím k náročnosti programovania a úprav HTML textov predlôh pre jednotlivé časti modlitieb) však momentáne nevidím v najbližšom čase zapracovanie tohto zaujímavého podnetu reálne. Ak by bol niekto ochotný pomôcť, rád jeho pomoc privítam.

Prečo je v kompletóriu uvedený „patvar“ Nunk dimittis (k a nie c)?

Hneď na začiatok chcem objaniť, že nejde o chybu. Samozrejme v latinčine sa píše „Nunc dimittis“, „Benedictus“, „Magnificat“; ale v slovenčine sú tieto názvy poslovenčené: Benediktus, Magnifikat, Nunk dimittis. Tak sa rozhodli prekladatelia liturgických kníh do slovenčiny. Keď nazriete v prvom zväzku kňazského breviára do Všeobecných smerníc o liturgii hodín, napr. v bode č. 138 nájdete: „Evanjeliovým chválospevom Benediktus, Magnifikat a Nunk dimittis prináleží rovnaká slávnostnosť a dôstojnosť, s akou sa počúva evanjelium.“ Podobne v bode č. 266. Ako som už uviedol, zvolili tak prekladatelia breviára a hoci osobne sa mi to tiež zdá zvláštne, rešpektujem toto ich rozhodnutie. Prekvapuje ma tiež, že pri slovách „Benediktus“ resp. „Magnifikat“ to nikomu nevadí, ale pri „Nunk dimittis“ už áno...

Modlit se jako slavnost?

Pôvodná otázka:
Dobrý den,
Rád bych se zeptal, jestli neuvažujete o rozšíření nabídky, kde by bylo možné památky nebo nezávazné památky, případně svátky načítat jako slavnosti.
Tedy jestli by u každé památky a svátku bylo možné nají výběr – MODLIT SE JAKO SLAVNOST.
S tím, že by první nešpory byly uvedeny jako první z modliteb.
To by využili všichni, kteří mají ve své farnosti památku jako patrocinium, tedy SLAVNOST.
Každý z nás by to využil sice jenom jednou ročně, ale v podstatě denně má některá z farností slavnost, zatím co jinde jenom jako památku.
Také bych uvítal, kdyby byly v nabídce společné texty O POSVĚCENÍ KOSTELA apod.
Odpoveď:
Ďakujem za užitočný podnet. Z časového hľadiska (aj s prihliadnutím k náročnosti programovania) však momentáne s takouto možnosťou neuvažujem.
Tie spoločné texty sú menší problém... ale tiež som sa k tomu zatiaľ nedostal.

Bude niekedy on-line na internete gréckokatolícky časoslov?

Katolíci byzantského obradu, ktorí sa na Slovensku nazývajú gréckokatolíci, používajú odlišnú liturgiu hodín, tzv. časoslov (doslovný preklad gréckeho horologion). Niektoré časti môžete nájsť na stránkach gréckokatolíkov na Slovensku v časti „Bohoslužobné texty a modlitby“.
O on-line verzii časoslovu zatiaľ neuvažujem, avšak možno sa nájde niekto iný, kto sa na túto úlohu podujme.

Zakončenia modlitieb cez deň by mali byť odlišné – prečo sú rovnaké ako pre ranné chvály?

Pôvodný text: Toto sa týka modlitieb cez deň v liturgicky silných obdobiach (teda mimo cezročného obdobia, kedy sa berú záverečné modlitby pre modlitbu cez deň zo žaltára). Vtedy – napr. v pôste alebo advente – sa berú pre modlitbu cez deň rovnaké záverečné modlitby ako na ranné chvály s tým, že zakončenie by malo byť odlišné. Momentálne však je breviár naprogramovaný tak, že túto modlitbu vrátane zakončenia má uchovanú len v jednej podobe (ako pre ranné chvály), a preto sa generuje toto isté znenie aj pre záverečnú modlitbu modlitby cez deň. O tejto chybe viem a časom ju určite odstránim. Ospravedlňujem sa za ňu, ale momentálne nie je v mojich silách sa riešeniu venovať.

Aktualizované (2010): Vyriešené koncom roka 2009. V zdrojových HTML textoch modlitieb pribudli nové tagy, ktoré signalizujú, že ide o zakončenie modlitby. Program podľa toho, o akú modlitbu ide, nahradí zakončenie dlhou alebo krátkou formou. Ak náhodou niekde nie je zakončenie správne, prosím, kontaktujte ma. Ďakujem.

V niektorých antifónach, žalmoch a chválospevoch chýba červený krížik – prečo tam nie je?

Toto sa týka tých antifón, ktoré sa zhodujú so začiatkom žalmu resp. chválospevu (alebo so začiatkom niektorej slohy) a samozrejme tejto časti žalmu/chválospevu. V takom prípade sa pri recitovaní totožná časť žalmu/chválospevu nerecituje/nespieva – preskakuje sa, pričom chór pokračuje až ďalším riadkom (ten v texte žalmu/chválospevu býva indikovaný taktiež červeným krížikom). V tlačenom breviári takúto situáciu označujú červené krížiky na konci antifón – indikujú, že niekde v žalme/chválospeve (zvyčajne na začiatku) sa bude nachádzať totožný text, a im zodpovedajúce červené krížiky v texte žalmu/chválospevu. Dôvod, prečo nie sú tieto červené krížiky v online-breviári, je technického charakteru: Niekedy sa tá istá antifóna (v programe resp. v textoch sa nachádza jedinýkrát) použije so žalmom/chválospevom, ktorý ju obsahuje (a teda by tam mala mať krížik), avšak inokedy sa táto antifóna použije so žalmom/chválospevom, ktorý ju neobsahuje (a teda by tam krížik nemal byť). To isté platí aj opačne: niektorý žalm/chválospev sa použije s antifónou bez krížika aj s antifónou s krížikom. Momentálne program nevie rozlíšiť tieto dva prípady, a tak som sa radšej rozhodol červené krížiky do modlitieb nedávať (aby neplietli). Verím, že toto riešenie nespôsobuje nedorozumenie.

Aktualizované (júl 2011): Postupne v slovenskej verzii je zapracované správne zobrazovanie antifón s červeným krížikom a zodpovedajúcich žalmov/chválospevov. Ak si všimnete, že niekde krížik chýba, hoci podľa tlačenej Liturgie hodín by tam mal byť, prosím, napíšte mi.

Viac sa dočítate v časti Vysvetlivky.

Aktualizované (júl 2012): Bolo kompletne zapracované. Jediné miesto, kde sa odlišujem od tlačeného vydania Liturgie hodín, zv. II, je antifóna na chválospev (Zjv 19) pre druhé vešpery 4. a 6. veľkonočnej nedele, kde som doplnil krížiky za antifónu a do chválospevu (text „Aleluja“ nie je dôvodom, aby tam krížik chýbal; krížik sa v LH nachádza aj na mnohých miestach, kde je „Aleluja“ na konci antifóny). Text antifóny je totožný s prvým veršom chválospevu aj v latinskom (LA LH, vol. II, p. 999-1000 et 1199-1200) vydaní, aj v slovenskom (SK LH, zv. II, str. 1177-1178 a 1415-1416) vydaní LH.

Posledná aktualizácia: 2024-04-14
© 1999-2024 Juraj Vidéky